Ukončenie pracovného pomeru časť 2: Výpoveď zo strany zamestnávateľa

Zatiaľ čo zamestnanec môže dať výpoveď kedykoľvek, a to aj bez uvedenia dôvodu, zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi iba z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Zákonník práce definuje 4 spôsoby skončenia pracovného pomeru: 

• skončenie dohodou, 
• výpoveďou, 
• okamžitým skončením, 
• skončením v skúšobnej dobe.

Skončenie pracovného pomeru dohodou

Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi. 

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa

Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon, ktorým zamestnávateľ alebo zamestnanec prejavuje vôľu skončiť pracovný pomer, aj keď druhá strana s tým nesúhlasí. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Výpoveď zo strany zamestnávateľa musí byť písomná a úspešne doručená druhej strane, inak je neplatná. Podľa § 63 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi, ak: 

• zamestnávateľ alebo jeho časť sa ruší alebo sa premiestňuje, pričom zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, 

• zamestnanec sa stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, zamestnávateľ však nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca, 

• zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,  

• zamestnanec nespĺňa predpoklady pre výkon práce dané zákonom alebo vnútorným predpisom zamestnávateľa, 

• zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, 

• sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede, 

• zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok. 

Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Pri ostatných spôsoboch skončenia pracovného pomeru výpovedná doba nevzniká.  

Zákaz výpovede 

Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe podľa § 64 Zákonníka práce, platí tzv. zákaz výpovede, a to: 

• v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, 
• ak je zamestnanec povolaný na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie, 
• v dobe, keď je zamestnanec uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy, na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, 
• ak je zamestnankyňa tehotná, počas materskej alebo rodičovskej dovolenky alebo ak sa osamelý rodič stará o dieťa mladšie ako 3 roky, 
• v dobe, keď je zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, 
• ak je zamestnanec pracujúci v noci uznaný dočasne nespôsobilým na nočnú prácu. 

Nárok zamestnanca na odstupné 

Zamestnanec má nárok na odstupné vtedy, ak: 

• jeho pracovný pomer, ktorý trval aspoň 2 roky, je ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 Zákonníka práce, alebo 

• jeho pracovný pomer, ktorý trval ľubovoľne dlho, je ukončený vzájomnou dohodou podľa § 63 Zákonníka práce. 

Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Výška odstupného je definovaná v § 76 zákonníka práce. Ak  je výpoveď daná zamestnancom, nárok na odstupné mu nevzniká. O nároku zamestnancov na odstupné a výpovednej lehote zamestnancov sme písali v tomto článku.  

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa 

Okamžitá výpoveď zo strany zamestnávateľa nazývaná aj hodinová výpoveď zo strany zamestnávateľa nastáva výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec: 

• bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, 

• porušil závažne pracovnú disciplínu. 

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. 

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa

V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Špeciálne pravidlá ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa vzťahujú na:  

• tehotné ženy,  
• matky do konca deviateho mesiaca po pôrode,  
• dojčiace ženy,  
• mužov na otcovskej dovolenke.  

S nimi môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. 

Chcete vedieť ako správne napísať výpoveď zamestnancovi? Pripravili sme pre vás vzor výpovede zo strany zamestnávateľa. Stiahnuť si ho môžete po vyplnení formulára nižšie.